Climate Science Glossary

Term Lookup

Enter a term in the search box to find its definition.

Settings

Use the controls in the far right panel to increase or decrease the number of terms automatically displayed (or to completely turn that feature off).

Term Lookup

Settings


All IPCC definitions taken from Climate Change 2007: The Physical Science Basis. Working Group I Contribution to the Fourth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change, Annex I, Glossary, pp. 941-954. Cambridge University Press.

Home Arguments Software Resources Comments The Consensus Project Translations About Support

Twitter Facebook YouTube Mastodon MeWe

RSS Posts RSS Comments Email Subscribe


Climate's changed before
It's the sun
It's not bad
There is no consensus
It's cooling
Models are unreliable
Temp record is unreliable
Animals and plants can adapt
It hasn't warmed since 1998
Antarctica is gaining ice
View All Arguments...



Username
Password
New? Register here
Forgot your password?

Latest Posts

Archives

Ochladzuje sa

Čo hovorí veda...

Meraní zohrievania Zeme ukazuje, že planéta stále akumuluje teplo a globálne otepľovanie sa stále deje. Povrchové teploty môžu javiť krátkodobé ochladzovanie, ak je teplo vymieňané medzi atmosférou a oceánom, ktorý má omnoho väčšiu tepelnú kapacitu ako vzduch.

Skeptický argument...

„Globálne otepľovanie sa zastavilo a začalo ochladzovanie. Žiadny klimatický model nepredpovedal ochladzovanie Zeme - celkom opačne. A to znamená, že projekcie budúcnosti klímy sú nespoľahlivé.“ (zdroj: Henrik Svensmark)

Povedať, že momentálne zažívame globálne ochladzovanie opomína jednu prostú fyzikálnu skutočnosť – pôda a atmosféra sú iba malou časťou zemskej klímy (aj keď je to časť, ktorú obývame). Globálne otepľovanie je definíciou globálne. Celá planéta akumuluje teplo kvôli nevyrovnanosti tokov energie. Atmosféra sa otepľuje. Oceány akumulujú energiu. Pôda absorbuje energiu a ľad absorbuje teplo a topí sa. Aby sme dostali celkový obrázok o globálnom otepľovaní, musíme vidieť celý „tepelný obsah“ (v skutočnosti entalpiu) Zeme.

Takáto analýza je vykonaná v práci Energtická bilancia podľa pozorovaní pre Zem od r. 1950 (Murphy 2009), ktorá ráta dovedňa zmeny entalpie oceánov, atmosféry, pevniny a ľadu. Na vypočítanie celkovej zmeny entalpie Zeme autori použili dáta o ohrievaní oceánov vo vrchných 700 metrov. Pridali aj zmeny entalpie z hlbších vôd až do 3000 m hĺbky. Vypočítali atmosférickú entalpiu použitím dát povrchovej teploty a tepelnej kapacity troposféry. Entalpie pôdy a ľadu (energia nutná na roztopenie ľadu) boli tiež zahrnuté.

Graf 1: Ceľlková zmena entalpie Zeme od r. 1950 (Murphy 2009). Dáta pre oceán sú prebrané z Domingues et al. 2008

Pohľad na zmeny entalpie Zeme jasne ukazuje, že globálne otepľovanie pokračuje aj po 1998. Tak prečo teploty vzduchu pri povrchu "ukazujú ako najhorúcejší rok 1998"? Graf 1 ukazuje, že tepelná kapacita pôdy a atmosféry sú malé v porovnaní s oceánom (úzky hnedý pásik „pôdy+ atmosféry“ tiež zahŕňa teplo absorbované na topenie ľadu). Preto, relatívne malé výmeny tepla medzi atmosférou a oceánom môžu spôsobiť významné zmeny v povrchovej teplote.

V roku 1998 abnormálne silný jav El Niño spôsobil tepelný tok z Tichého oceánu do atmosféry. Následkom toho sme zažili nadpriemerné povrchové teploty. Naopak, niekoľko posledných rokov sme videli mierné La Niña podmienky, ktoré mali ochladzujúci efekt na globálne teploty. A posledných niekoľko mesiacov sa prehuplo naspäť do teplejších El Niño podmienok. Toto sa stretlo s najvyššími teplotami zaznamenanými v období jún-august na povrchu mora. Táto vnútorná premenlivosť, kedy sa teplo presúva v klimatíckom systéme, je dôvod prečo sú povrchové teploty tak šumom sa vyznačujúci signál.

Graf 1 tiež zdôrazňuje, aké veľké globálne otepľovanie naša planéta zažíva. Od 1970 entalpia Zeme stúpa tempom 6×1021 joulov za rok. Vo viac zmysluplných pojmoch, planéta akumulovala energiu rýchlosťou 190 260 gigawattov. Vzhľadom na typickú jadrovú elektráreň, ktorá produkuje 1 gigawatt, predstavte si 190,000 jadrových elektrární vypúšťajúcich svoju energetickú produkciu priamo do našich oceánov.

Ako zistíme čo sa stalo od 2003 dodnes? Nanešťastie, nie je časová rada (o ktorej by som vedel) celkovej entalpie planéty až dodnes. Avšak, máme druhú najlepšiu vec. Schuckmann 2009 analyzoval merania teploty v sieti Argo, čím vytvoril mapu zmen entalpie až do hĺbky 2000 metrov. Táto je podstatne hlbšia ako iné nedávne práce, ktoré sa zaoberali ohrievaním vrchného oceánu, len do hĺbky 700 metrov. Bola tak vytvorená nasledujúca časová séria globálneho oceánskeho ohrevu:

 Graf 2: Časová séria globálneho toku tepla do vrstvy 0-2000 m meraná v 108 joulov na štvorcový meter.

Globálne, oceány pokračujú v akumulovaní tepla až do konca roka 2008. Behom posledných 5 rokov oceány pokračovali v absorbovaní tepla tempom 0,77 watov na štvorcový meter. Keď to skombinujeme s výsledkami Murphyho 2009, môžme vidieť obraz pokračujúceho globálneho otepľovania.

Ako táto hodnota súhlasí s ďalšími odhadmi energetickej nerovnováhy? Willis 2004 skombinoval satelitné meranie výšok s údajmi oceánskych teplôt a zistil otepľovanie oceánu o 0,85 wattov na štovrcový meter v období 1993-2003. Hansen 2005 použil dáta ohrevu oceánu na výpočet energetickej nerovnováhy planéty v r. 2003 a dostal tiež výsledok 0,85 watov na štvorcový meter. Trenberth 2009 skúmal satelitné merania prichádzajúceho a odchádzajúceho žiarenia v období od marca 2000 do mája 2004 a zistil, že planéta akumuluje energiu tempom 0,9 watov na štvorcový meter.

Tieto výsledky náchádzajú široký súhlas a všetky nachádzajú štatisticky významne pozitívnu energetickú nerovnováhu. Naša klíma stále akumuluje teplo. Globálne otepľovanie sa stále deje.

(Koncept prekladu Kristína Tabačková, upravil a zverejnil J. Hollan)

Translation by jenikhollan, . View original English version.



The Consensus Project Website

THE ESCALATOR

(free to republish)


© Copyright 2024 John Cook
Home | Translations | About Us | Privacy | Contact Us